Prvé príkrmy, prechod dieťaťa na nemliečnu stravu a vytváranie zdravých stravovacích návykov na celý život je téma, ktorú rieši každá mamička. Informácií je v súčasnej dobe množstvo a názory sa aj v odborných kruhoch často líšia. Zorientovať sa v množstve odporúčaní vám pomôže pediatrička MUDr. Denisa Jaššová, ktorá aktívne pôsobí v oblasti poradenstva mamičkám a zároveň je sama maminkou jeden a pol ročného Vilka.
Kedy je ten správny čas na začatie prikrmovania detičiek?
Záleží to od viacerých faktorov. Tým prvým je, akou formou je dieťa kŕmené. Pokiaľ je čiastočne či úplne na umelom mlieku, je možné začať prikrmovať od ukončeného 4. mesiaca. Pokiaľ je plne dojčené, vtedy je možnosť využiť benefity z exkluzívneho dojčenia celých prvých 6 mesiacov a teda začať prikrmovať až po ukončenom 6. mesiaci. Tu mi napadá, že mamičky občas nevedia, čo to znamená ukončený 4./6. mesiac. Je to deň, keď sa fotí fotka: Dnes mám 4/6 mesiacov.
Ďalším faktorom je pripravenosť dieťaťa – najmä psychomotorická. To znamená, či už dokáže udržať hlavičku a pohybovať rukami. Takisto zaváži, či prospieva pekne, alebo sú váhové prírastky slabšie (tu u plne dojčených detí najprv samozrejme preferujeme podporu dojčenia, častejšie prikladanie, kontakt telo na telo, ale pokiaľ to napriek snahe nejde, tak sa radšej po ukončenom 4. mesiaci preferuje začatie s príkrmami ako nasadenie umelého mlieka). Ďalším faktorom je napríklad aj záujem dieťaťa o jedlo. Tých faktorov je teda naozaj viac, preto je najlepšie riadiť sa od prípadu k prípadu a poradiť sa s lekárom.
Každopádne obdobie po ukončenom 4. mesiaci už je pre začiatok prikrmovania bezpečné. Odďaľovať by sa začatie prikrmovania zároveň nemalo na neskôr ako po ukončenom 6. mesiaci.Ak by rodičia začali skôr, alebo by odďaľovali prikrmovanie, sú s tým spojené riziká ako zvýšený výskyt alergií, obezity, chudokrvnosti či neprospievania.
V súvislosti s prvými príkrmami sa veľa píše o imunologickom okne. Mohli by ste nám priblížiť význam tohto termínu a jeho zavedenie v praxi?
Pojem imunologické okno predstavuje obdobie zavádzania nemliečnych príkrmov v kritickom období (medzi 4. a 6.mesiacom) s cieľom znížiť výskyt alergických ochorení v detstve a dospelosti.Téma „imunologického okna“ ešte nie je uzavretá a v tomto smere nie sú odporúčania jednotné. Všeobecne uznávaným názorom však je, že začiatok prikrmovania po ukončenom 4. mesiaci je bezpečný. Každopádne by využitie imunologického okna malo byť skôr vnímané ako prvý kontakt – azda olizovanie potravín. Ja osobne som zatiaľ v „tíme“ využitia exkluzívneho dojčenia plných 6 mesiacov a využitie imunologického okna u bežných detí neuprednostňujem. Uvidíme, aké závery prinesú prebiehajúce štúdie a či sa taktika prikrmovania zmení.
Aké sú základné zásady prikrmovania detičiek?
Bezpečnosť, pestrosť, príkladnosť, správne načasovanie, trpezlivosť a pravidlo 1:3.
Ktorým typom potraviny by sa podľa vás malo začať dieťa prikrmovať ako úplne prvým?
Neexistuje jeden správny postup pri prikrmovaní a kto vám tak bude hovoriť, tak sa do témy nevyzná. U nás, v našich zemepisných šírkach, je typické začať zeleninovým obedným príkrmom, v Portugalsku ovocím, v Amerike kašou atď. Mne sa osvedčilo začínať zeleninovým príkrmom vo forme obedného príkrmu, od začiatku s pár kvapkami kvalitného oleja.
Následne odporúčate postupovať akým spôsobom, resp. pridávať aké druhy potravín? Podávať ich samostatne, alebo ich kombinovať?
Ja osobne preferujem nasledujúcu schému, ktorá ale nie je jedinou možnosťou. Ako som spomínala, ciest je možných niekoľko. Vždy skúšať zaradiť iba 1 druh potraviny 3 dni po sebe. Začať so zeleninovým príkrmom. Pre začiatok samotný jeden druh, po vyskúšaní 2 – 3 druhov môžete kombinovať už zaradené druhy s novými druhmi zeleniny. Takto vyskúšať cca 5 druhov zeleniny, potom zaradiť mäso ako kvalitný zdroj železa. Zaradiť cca 3 – 4 druhy mäsa a potom pokojne zaradiť lepok. Potom prejsť na postupné zaraďovanie všetkých druhov ovocia, žĺtku, potom bielku, bielkoviny kravského mlieka, orechov… Deťom do jedného roka sa jedlo nedosáľa a neprisladzuje cukrom. Určite nie je vhodné ani skúšať použitie medu (nebezpečenstvo dojčenského botulizmu).
Odporúčate dodržiavať tabuľky pre zavádzanie jednotlivých potravín do jedálnička podľa mesiacov veku dieťaťa, alebo čoho sa podľa vás majú mamičky v pridávaní jednotlivých potravín do stravy u detí držať?
Tabuľky sú pre mnohých rodičov dobrý pomocník. Pokiaľ to rodičom vyhovuje – mať „tabuľkový návod“, tak sa ich pokojne držte. Odporúčania sú však úplne orientačné. Dieťa do roka má postupne mať zaradené všetky druhy zeleniny a ovocia, všetky druhy mäsa, mliečne výrobky, ryby, vajcia, lepok… Ideálne je začať sezónnymi čerstvými produktami. Na príklade ovocia by som to uviedla: na jar pokojne zaradiť čerešne, keď sú, v lete marhule či broskyne, na jeseň zasa slivky a hrozno. Netreba sa riadiť tým, koľko má dieťa mesiacov, ale tým, čo záhradka práve ponúka.
Mnohí odborníci upozorňujú na potrebu konzumácie lokálnych, pre daný geografický región typických potravín, ktoré sú pre organizmus najprirodzenejšie a najprospešnejšie. Mala by sa snaha o konzumáciu lokálnych potravín uplatňovať aj v prikrmovaní a strave detí?
Áno, ideálne sú určite naše domáce slovenské produkty. Pokojne ich zamrazte či spravte výživy bez cukru v sezóne. V prikrmovaní do roka je veľmi dôležitá samotná pestrosť, to znamená vyskúšať všetky možné druhy, ktoré reálne používate v kuchyni. Ak máte možnosť, určite začínajte lokálnymi slovenskými produktami.
Ako zaradiť do stravy u detí ovocie? (surové, varené, na pare)
Na začiatok pre zníženie rizika reakcií je vhodné ovocie napariť a rozmixovať či popučiť. Pokiaľ je zaradenie bez reakcie, môžete ponúkať ovocie surové, ale dieťa si s niektorými druhmi určite neporadí bez vhodného servírovania – napríklad jablko môže byť surové, ale nastrúhané, dieťa bez zúbkov si s ním v inej forme ťažko poradí. Hrozno napr. prekrajovať, aby nedošlo k uduseniu sa celou bobuľou. Častý dotaz býva na banán – ten variť vôbec nemusíte od začiatku. Okolo 8. – 9. mesiaca dieťa nadobúda schopnosť uchopovať drobné predmety medzi prsty. Toto obdobie je vhodné na ponúkanie pokrájaného ovocia do ruky.
Aký máte názor na typické slovenské bobuľové ovocie akými sú čučoriedky, brusnice, rakytník či arónia v jedálničku detičiek?
Tieto druhy ovocia sú úžasne nabité vitamínmi. Určite do jedálnička detí patria. Názor, že bobuľovité ovocie by sa malo zaradiť až po ukončenom 1. roku, nie je v žiadnom oficiálnom odporúčaní, je to nejaký náš slovenský prežitok vyplývajúci možno zo strachu pred dusením sa alebo možnosti otravy pri zbere. Ak však bobuľovité ovocie správne servírujete a viete, aké na záhrade rastie, tak určite ho dieťaťu ponúknite. Aj medzi prvými druhmi, ak je sezóna.
Napríklad naše výživy BUBKO sú vyrobené len z čistého ovocia v BIO kvalite, bez pridania cukru, konzervantov či škrobov. Od kedy môže byť takáto výživa zaradená do jedálničku detí?
Dôležité je to, že výživy BUBKO sú bez pridania cukru. To nespĺňa kvantum iných výživ, ktoré na obale píšu, že sú vhodné od ukončeného 6. mesiaca. BUBKO je 100 % ovocie, je to teda ideálna voľba kupovanej výživy. Obsahuje vždy jablko, banán a potom ďalšie druhy ovocia. Preto by som BUBKA zaradila do jedálnička až po zaradení jablka a banánu (aby naraz nebol zaradený viac ako 1 druh ovocia). Ak napríklad nie je sezóna bobuľovitého ovocia, je ideálnou formou, ako tieto druhy ovocia zaradiť (pre mňa lepšie ako kupovať čučoriedky z ďalekých krajín).
Viac informácií, ako vybrať detskú ovocnú výživu, nájdete aj v tomto článku.
Ako na pitný režim u malých detí?
Dieťa do roka stále pije mlieko a pri príkrmoch stále hrá veľmi dôležitú úlohu. Zároveň však od začiatku prikrmovania deti učíme návyku na pitie čistej vody – v množstve postupne od jedného dúšku do 2 dcl denne do roka. Je to naozaj iba návyk. Zároveň je však dobré ponúkať vodu od začiatkov prikrmovania ako istú formu prevencie zápchy.
Aké množstvo príkrmu by malo dieťatko zjesť a ako by sa malo toto množstvo zvyšovať?
Na začiatku prikrmovania postačia 2 – 3 lyžičky. Viac ani nie je vhodné skúšať podávať. Zažívací trakt dieťaťa sa musí zaťažovať postupne. Toto množstvo pomaly navyšovať podľa preferencií dieťaťa. V literatúre sa píše o množstve cca 150 – 200 g príkrmu v uvarenom stave. Ja však nie som zástancom váženia stravy, príde mi to stresujúce pre matku (a aj dieťa). Radšej sa riaďte dieťaťom a jeho preferenciami. Ak otvára pusu, jedlo mu ponúkajte, ak už kýve hlavou, myká sa, nejaví záujem, jednoducho jesť nechce, tak s kŕmením prestaňte. Na druhej strane sú deti, ktoré „nemajú dno“ a chcú jesť stále a veľa. Niekedy to končí až vracaním či bolesťami bruška. V tomto prípade by som porcie určite korigovala, ale to už súvisí tiež s tým, že je najlepšie riadiť sa daným dieťaťom.
Čo robiť, ak dieťa príkrmy odmieta?
Nezúfať, trpezlivo ponúkať a nerezignovať. Odmietaním si v určitej fáze (zuby, choroba) prejde určite každý rodič, je to súčasť tohto procesu. Dieťa čaká XY rokov v živote, počas ktorých jesť ešte bude až-až. Nemusí preto zjesť v prvom roku života všetko a hneď. Je to cesta, ktorá učí rodiča aj dieťa. Dôležité je brať obdobie do ukončeného 1. roka ako zoznamovanie sa s jedlom, stále môže prevládať mliečna strava. Pokiaľ dieťatko prospieva a psychomotoricky napreduje, je všetko v poriadku. Pokiaľ nie, je potrebné sa poradiť s obvodným lekárom.