Rakytník rešetliakový, niekedy označovaný aj ako sväté ovocie Himalájí, je ako prírodný liečivý prostriedok známy už tisíce rokov. Účinne pomáha v boji proti viacerým zdravotným problémom. Populárnym je najmä v ajurvédskych a tradičných čínskych medicínach, postupne si však jeho liečivé účinky obľúbili ľudia po celom svete. Čo všetko v sebe rakytník ukrýva a prečo by sme túto zázračnú rastlinu mali poznať?
Obsah
Rakytník rešetliakový je rastlina rastúca v podobe opadavého drevnatého kra či menšieho stromu. Typický je svojimi žltkastými kvetmi a oranžovými plodmi, ako aj výskytom vo vysokých nadmorských výškach v severozápadnej oblasti Himalájí. Jeho význam spočíva v mimoriadne bohatej kombinácií zdraviu prospešných látok, vďaka čomu patrí k najvzácnejším liečivým rastlinám na svete.
Rakytník sa vyznačuje vysokým obsahu vitamínov, antioxidantov, stopových prvkov, olejov, nenasýtených mastných kyselín a iných biologicky aktívnych látok. Spomedzi vitamínov v sebe kombinuje vitamíny C, B1, B2, B6, B9, D, E, F, K či P, zároveň je však bohatým prírodným zdrojom aj na viaceré minerálne látky, ako napríklad železo, horčík, draslík, mangán, bór či kremík.
Vďaka bohatému obsahu liečiv sa rakytník často používa ako prírodný liek pri problémoch so srdcom, pri liečbe kožných chorôb, rôznych opuchov, zápalov, žalúdočných problémov či črevných vredov, zároveň však pôsobí ako prvá pomoc na odvrátenie prvých príznakov pálenia záhy či iných zdravotných problémov. Okrem toho sa jeho výťažky získavané z listov, kvetov, semien či plodov používajú nielen na výrobu liekov, ale aj v potravinárstve či dokonca v kozmetike. Pleti totiž výťažky rakytníka pomáhajú bojovať proti predčasnému starnutiu, a tak ho často nájdeme ako súčasť zloženia rôznych kozmetických prípravkov či krémov proti starnutiu.
Rakytník rešetliakový sa vyskytuje najmä v oblasti Eurázie. V Európe sa s ním stretneme v oblasti tiahnucej sa od územia Škandinávskeho polostrova až po oblasť Španielska. Odtiaľ sa výskyt rakytníka tiahne cez východnú časť Európy od Ukrajiny a Turecka až smerom do Ázie. Tam ho v bohatom zastúpení nájdeme najmä v Číne, severozápadnej oblasti Indie a na severe Pakistanu. Hoci bol rakytník pôvodne známy len ako voľne žijúca rastlina, od 21. storočia sa vo veľkom pestuje (často aj ako okrasná rastlina) nielen na území Európy, ale aj Ázie.
Rakytník rešetliakový je listnatý opadavý ker či kerovitý strom dorastajúci až do výšky 6 m. Povrch jeho drevnatej stonky je posiaty tŕňmi a jeho koruna je spravidla riedka. Vzhľad jeho vetiev sa mení v závislosti od veku. Ako mladé sú posiate striebristými chĺpkami, neskôr postupne zhrdzavejú a nadobúdajú čierno-hnedý, šupinatý vzhľad.
Koreň rakytníka rešetliakového je uložený zväčša na povrchu zeme, do hĺbky rastie maximálne 10 až 60 cm. Kopijovité listy sú úzke, striebristo zelené a striedavo uložené na vetvičke rakytníka. Čepeľ listu dosahuje dĺžku 3 – 8 cm a šírku vo veľkosti zhruba 3 – 10 mm.
Púčiky a kvety rakytníka sa líšia v závislosti od toho, či ide o samčí alebo samičí ker. Samčie púčiky sú totiž aj 2 – 3-krát väčšie, pričom kvety sa odlišujú aj samotnou farbou. Kým samičie kvety sú žltkasté, tie samčie sú typické zelenkavo striebristou farbou. Kvety rakytníka kvitnú od marca do mája a namiesto koruny majú vo vnútri kvetu lievikovitý kalich s dvoma cípmi ukrývajúcimi piestik.
Plody rakytníka rešetliakového sú žlté, oranžové až červené kôstkovice guľovitého, častejšie však elipsovitého tvaru veľké zhruba 5 – 10 mm. Vyrastajú na krátkych stopkách a vo vnútri ukrývajú olejovitú dužinu oranžovej farby. Ich chuť je kyslá, horkastá až sladkastá podľa toho, v akej etape života sa práve nachádzajú. Zrejú od augusta do septembra a na vetvách rastliny sa pokojne udržia až dlho do zimy. V ich vnútri sa tvoria hladké a lesklé semená tmavo-hnedej farby a oválneho až vajcovitého tvaru dosahujúce veľkosť zhruba 4 – 7 mm.
Túto zázračnú bylinku nenájdete len vo voľnej prírode, pokojne si ju môžete zasadiť a pestovať aj doma. Výhodou je, že rakytník má silné mrazuvzdorné vlastnosti a je odolný voči plesniam, chorobám a rôznym nástrahám vonkajšieho prostredia, vďaka čomu je jeho pestovanie relatívne jednoduché.
Ak ste zmeškali jarnú výsadbu rakytníka, nič sa nedeje, pretože ďalšie jeho vegetatívne obdobie príde opäť na jeseň. Rakytníku vyhovujú priestranné plochy, ako aj priepustné a presvetlené miesta a potrebné je samozrejme myslieť na jeho pravidelnú zálievku a dôkladné hnojenie.
Plody rakytníka dozrievajú počas septembrových dní, v tomto období teda nastáva aj ich samotný zber. S cieľom zachovať čo najintenzívnejšie účinky rakytníka sa pre najvhodnejšie spracovanie plodov po ich zbere odporúča lisovanie za studena alebo pomalšie sušenie plodov pri veľmi nízkych teplotách. Dozreté plody rakytníka je možné aj zamraziť alebo vylisovať na šťavu, ďalším vhodným riešením je aj príprava rakytníkového oleja.
Rakytník je pre zdravie človeka mimoriadne prospešný, a to hneď z niekoľkých dôvodov:
S cieľom získať z rakytníka zdraviu prospešné látky sa okrem listov a kvetov spracúvajú aj jeho semená či plody. Možností je hneď niekoľko, preto si môžete vybrať spôsob, ktorý vám bude najviac vyhovovať. Či si zvolíte formu rakytníkového sirupu alebo marmelády je na vás, dôležité je však dodržať správny postup ich spracovania. Ako na to?
Na prípravu rakytníkového sirupu budeme potrebovať jeho plody. Po nazbieraní bobule dôkladne umyjeme v čistej vode, následne rozmixujeme a precedíme. Od zmesi potrebnej na prípravu sirupu tak oddelíme šupky. Tie síce potrebovať nebudeme, vysušené ich však môžeme použiť napríklad ako prísadu do ovocného čaju či podrvené pridať do rakytníkového oleja.
Šťavu s dužinou, ktorú po rozmixovaní rakytníkových bobúľ dostaneme, zohrejeme na 80 °C (nie viac) a do zmesi postupne primiešame cukor. Takto pripravený rakytníkový sirup je bohatý na obsah vitamínu C, provitamínu A, vitamínov skupiny B či vitamíny C, D, F, K a P či železa, ako aj zdraviu prospešných omega olejov. V prípade, že sa s výrobou BIO rakytníkového sirupu nechcete zbytočne zdržiavať, môžete siahnuť aj po jeho alternatíve v podobe prírodnej 100 % organickej šťavy. Vyrobená je z čistého ovocia rakytníka rešetliakového, nie z koncentrátu, vďaka čomu už niekoľko mililitrov dodá vášmu telu dennú dávku vitamínu C a ďalších vitamínov, antioxidantov, stopových prvkov, olejov a nenasýtených mastných kyselín potrebných pre zdravé fungovanie tela.
Rakytníkový sirup sa najčastejšie používa pri liečbe žalúdočných problémov, ako liek proti chrípke, infekčných ochoreniach, pri nedostatku vitamínov, v prípade rekonvalescencie či v snahe zahnať jarnú únavu. Vedľajšími pozitívnymi účinkami je tiež posilnenie imunitného systému, zvýšená odolnosť voči stresu či boj proti baktériám a vírusom.
Pri výrobe rakytníkového džemu budeme potrebovať 1 kg bobúľ rakytníka rešetliakového, ktoré skombinujeme s 1 kg bobúľ hlohu jednosemenného, 1 kg cukru a 1 litrom vody.
Bobule hlohu najskôr dôkladne očistíme, zalejeme vodou a varíme na miernom ohni až kým nezmäknú. Rovnako dôkladne umyjeme aj bobule rakytníka, ktoré prepasírujeme cez husté sito (ideálne redšie plátno), a to isté následne urobíme aj s bobuľami hlohu. Prepasírovaný hloh zmiešame spolu s rakytníkom do jednej zmesi, ktorú následne dosladíme, dochutíme a varíme, kým nedosiahneme formu rôsolu.
Nevýhodou je, že uvarený džem z rakytníka nie je určený pre dlhodobé skladovanie, preto je ideálne zjesť ho v priebehu niekoľkých dní. Pozor však dajte na jeho nadmerný príjem, ktorý pre naše telo nemusí byť ideálny. Lepšie preto urobíte, ak sa s neskonzumovaným zvyškom podelíte so svojimi známymi. Rakytníkový džem však nemusíte variť doma, pokojne si ho môžete kúpiť. Siahnuť môžete napríklad po 100 % BIO rakytníkovom džeme, ktorého zloženie tvorí okrem bio rakytníkového pyré aj bio jablčný koncentrát. BIO rakytníkový džem je vyrobený na Slovensku a v jednom 200 g poháriku ukrýva až 136 g rakytníka a 1 040 g jablka.
Rakytníková šťava dokonale vyladí aj letné drinky, ktoré si môžete pripraviť v alkoholickej alebo nealkoholickej verzii. Inšpirujte sa našimi osviežujúcimi receptami na Whiskey sour by Bobule (ALKO) alebo Bobule Rakyt-Man (NEALKO) a ohúrte svojich hostí originálnymi nápojmi, ktoré sú navyše nabité vitamínmi!
Rakytníkový extrakt je možné spracovať aj do formy rakytníkového likéru. Nazbierané a dôkladne umyté plody rakytníka rešetliakového je v tomto prípade nutné lúhovať v alkohole po dobu 8 – 14 mesiacov. Po ukončení procesu lúhovania, kedy likér nadobudne tmavo-hnedú farbu, sa zmes dosladí, čím dosiahne intenzívnu vôňu a sladkú, medovú chuť.
Rakytníkový čaj je jednou z najobľúbenejších foriem jeho spracovania. K jeho príprave je nutné plody rakytníka dôkladne vysušiť a pomlieť, okrem plodov však môžeme použiť aj listy rakytníka. Chuť rakytníkového čaju bude prirodzene kyslastá, nesnažte sa ho však zbytočne dosládzať, pretože by ste tým mohli stratiť výhody jeho detoxikačných účinkov.
S cieľom chrániť si zdravie a posilňovať imunitu by sme mali pitie rakytníkovej šťavy zaradiť do nášho denného jedálnička. Prevencia zdravia je mimoriadne dôležitá počas celého roka a v akomkoľvek veku, preto by sme sme ju nemali zanedbávať. Nikdy totiž nevieme, kedy už môže byť neskoro.