Brusnicu všetci poznáme ako rastlinu s malými červenými bobuľkami, ktorá je súčasťou urologických čajov. Väčšina z nás si ju zafixovala ako rastlinu, ktorá je účinným liekom „len” pri zápaloch močových ciest, v skutočnosti je však brusnica oveľa všestrannejšia. Je bohatá na vitamín C, vlákninu či antioxidanty, vďaka čomu pôsobí ako celková prevencia proti vzniku rôznych zápalov, rakoviny a pomáha chrániť náš celkový zdravotný stav. Čo všetko sa o tomto zázračnom ovocí oplatí vedieť?
Obsah
Liečivú silu brusníc poznali už starí americkí Indiáni. Ich silné protizápalové účinky využívali v boji proti otrave krvi tak, že obklady nasiaknuté brusnicovým odvarom prikladali priamo na ranu. Dnes sú plody brusnice známe najmä vďaka svojim protizápalovým a silným močopudným účinkom, preto sú najčastejšie vyhľadávané pri liečbe zápalov močového mechúra, močových ciest a pri zápaloch obličiek. Málokto ale vie, že to ani zďaleka nie je všetko!
Brusnice sú mimoriadne bohaté na vitamín C, vitamín A, vitamín K či karotén. Typický je pre ne vysoký obsah antioxidantov, obsahujú však aj bohaté zásoby kyseliny citrónovej, jablčnej, benzoovej či šťaveľovej. Sú dobrým zdrojom minerálnych látok ako železo, magnézium, kalcium, mangán, fosfor, zinok a sodík.
Brusnice sú bohatým zdrojom vlákniny a fytoživín, vďaka čomu pôsobia ako účinný preventívny prostriedok aj proti vzniku rôznych iných, než močových zápalov, aterosklerotických ochorení srdca či proti rakovine hrubého čreva a ďalších nádorových ochorení. Brusnice tiež pomáhajú znižovať vysokú hladinou cholesterolu v krvi, čím pôsobia ako prevencia proti vzniku vážnych srdcovo-cievnych ochorení. Účinné sú tiež v boji proti hnačke, chrípke, skleróze, menštruačným bolestiam a používajú sa aj ako podporný prostriedok pri liečbe cukrovky a reumatizmu. Zamedzujú tiež šíreniu škodlivých baktérií v ústnej dutine, čím pôsobia ako účinná prevencia aj proti vzniku zubných ochorení.
Okrem liečivých sú zaujímavé aj priaznivé účinky brusnice pre pleť, vďaka ktorým sa jej výťažky používajú aj v oblasti kozmetického priemyslu. Obsahujú totiž omega-3-mastné kyseliny, ktoré dokážu obnoviť rast buniek, preto sa brusnice stávajú súčasťou zloženia rôznych pleťových krémov či toník.
Účinky brusníc sa okrem toho oplatí poznať aj v prípade chudnutia. Brusnice totiž zlepšujú trávenie, urýchľujú vyprázdňovanie a podporujú správne odvodnenie organizmu. Prispievajú tým k dôkladnému prečisteniu tela, rovnako ako aj k celkovému zrýchleniu procesu chudnutia.
Vďaka pozitívnym účinkom na zdravie a svojskej, výraznej chuti sa brusnice často používajú aj v kuchyni. Známa je najmä brusnicová omáčka, výnimkou však nie sú ani pochutiny ako brusnicový džem, čaj či ovocná šťava. Vitamínovou bombou je aj organická šťava z plodov brusníc či brusnicové ovocné pyré, ktoré je vhodné aj pre malé deti.
Brusnice pôvodne pochádzajú zo Severnej Ameriky, kde ich domorodí Američania, t. j. Indiáni používali už pred príchodom Kolumba. Verili, že prvú vetvičku brusnice priniesla ľuďom holubica ako dar od Veľkého Ducha. Indiáni spočiatku brusnice poznali len ako jedno z obľúbených druhov ovocia, neskôr ich však začali používať ako farbivo na textil a nakoniec aj ako liek. Liečili si nimi zranenia spôsobené šípmi, námorníci ich používali aj ako liek proti skorbutu na mori, ku ktorému dochádzalo v dôsledku nedostatku vitamínu C.
K cielenému pestovaniu brusníc, a teda aj k ich postupnému rozšíreniu z oblasti Severnej Ameriky, došlo najmä prostredníctvom prisťahovalcov. Tí brusnice do Európy, rovnako ako aj do iných častí sveta, postupne rozšírili pred zhruba 200 rokmi. Obľúbeným prostredím brusnice sú pritom suchšie ihličnaté lesy, kde nachádza všetky podmienky dôležité pre správny rast a dokonalú výživu plodov.
Odrôd brusníc poznáme hneď niekoľko, pričom nevieme jednoznačne určiť pôvod každej z nich. Európsky pôvod však pripisujeme brusnici obyčajnej, ktorej pôvodným prostredím je oblasť celej severnej Eurázie. Práve táto sa v najhojnejšom počte vyskytuje aj na našom území.
Brusnica rastie vo forme neveľkého plazivého kra, ktorý je sčasti podobný viniču, jeho veľkosť je však podstatne menšia. Brusnicový ker dorastá do výšky 15 až 25 cm a na svojich stonkách nesie malé, elipsovité, vždyzelené kožovité listy. Plodom brusnice sú drobné, tvrdé, červené, postupne dozrievajúce bobule typické svojou kyslastou chuťou, ktorých hodnota pH sa pohybuje v rozmedzí od 2,3 do 2,5.
Od rozšírenia brusníc z ich prirodzeného prostredia prešli stovky rokov, a tak dnes nie je problém pestovať ker s týmto superovocím aj doma na záhrade, akurát bude potrebné prispôsobiť mu vhodné podmienky. Ideálne pritom je, ak sa o brusnicu najskôr staráme v kvetináči a až neskôr ju presadíme na konkrétne miesto v záhrade. Netreba zabúdať, že pre pestovanie nikdy nesiahame po divo rastúcich odrodách, pretože tie dosahujú len veľmi malú úrodnosť.
Keďže brusnica miluje suchšie ihličnaté lesy, nevyhnutný pre jej pestovanie bude vodou nepresiaknutý rašelinový substrát s kyslým pH. S vodou treba pri pestovaní brusnice narábať naozaj opatrne. Brusnica totiž vyslovene neznáša premočenú pôdu a v prípade, že sa jej korene v takej ocitnú, celý ker hynie. Vhodný na pestovanie preto určite nie je kvetináč s uzatvoreným dnom. Vyberte radšej taký, ktorý má v spodnej časti pripravené dierky, pomocou ktorých brusnici zabezpečíte prirodzený odtok vody. Okrem háklivosti na množstvo vody však brusnica vôbec nie je náročná na pestovanie, dokonca pre ňu nie je typické ani napádanie zo strany škodcov. Výživné a bohaté plody dokáže rodiť dokonca aj v chudobných pôdach, preto úplne stačí jej príležitostné prihnojovanie. Pri výbere hnojiva pritom treba siahať po tých, ktoré sú určené pre kyslomilné rastliny a treba dávať pozor, aby nedošlo k zavápneniu substrátu.
Potom, čo je sadenica brusnice v kvetináči dobre zakorenená, môžeme ju presadiť. Brusnicu do pôdy sadíme o niečo hlbšie, než bola zasadená v kvetináči. Priestor pod kríkom je dobré hneď po zasadení vystlať pilinami, prípadne mulčom z ihličnatých drevín, aby tak mala brusnica pocit, že sa nachádza vo svojom prirodzenom prostredí. Krík polievame len tesne po jeho vysadení, neskôr je nutné polievať ho iba v prípade, ak by nastalo obdobie dlhšie trvajúceho sucha. Brusnica kvitne a rodí väčšinou dvakrát za rok, pričom úroda z druhého kvitnutia zvykne byť o niečo bohatšia.
Ak sa rozhodnete, že si brusnice idete pestovať doma na záhrade, dôležitý bude výber odrody. Medzi najkvalitnejšie a u nás dostupné odrody brusníc patria najmä:
Brusnice majú úžasné účinky na zdravie človeka. Sú prospešným doplnkom stravy vhodným pre každého človeka, preto by sme ich mali pravidelne konzumovať či už čerstvé, alebo vo forme rôznych výživových doplnkov. Tu je hneď niekoľko dôvodov, ktoré vás utvrdia v tom, že siahnuť po brusniciach sa rozhodne oplatí:
Tak ako každé ovocie, aj brusnice je ideálne konzumovať čerstvé. Ich plody však dozrievajú len počas leta, preto je dobré poznať spôsoby, vďaka ktorým ich môžeme nášmu telu dopriať aj v inom ročnom období. Z brusníc pritom nemusíme využívať len samotné plody, ale aj listy, z ktorých je možné pripraviť koncentrovaný extrakt. Aké formy spracovania brusníc teda poznáme a kedy je vhodné po nich siahnuť?
Extrakt z listov brusnice sa najčastejšie využíva pri liečbe zápalov močových ciest. Listy brusnice v tomto prípade zbierame už skoro na jar, ešte predtým, ako sa na kríku objavia prvé brusnicové kvety.
Príprava extraktu je pritom celkom jednoduchá. Potrebovať budeme len brusnicové listy a vriacu vodu, pričom každé 2 čajové lyžičky brusnicových listov zalejeme 1 čajovou lyžičkou vriacej vody. Množstvo vody si teda vždy prispôsobíme podľa toho, koľko brusnicových listov chceme na prípravu extraktu použiť. Zmes necháme variť 15 minút a následne ju asi 2 hodiny lúhujeme. Nakoniec výluh dôkladne precedíme. V prípade zápalu močových ciest užívame 1 čajovú lyžičku extraktu 4-krát denne, vždy pred jedlom. Ak chceme účinok extraktu posilniť, odporúča sa piť ho spolu s alkalickou minerálkou. Nezabúdajte však, že aj keď je brusnicový extrakt prospešný, nie je náhradou za antibiotiká, ktoré najmä v prípade vážnejšieho zápalu rozhodne potrebujete. Okrem prípravy domácich liečiv je preto vždy dobré zájsť si po radu aj priamo k odborníkovi.
Skvelou a jednoduchou formou, ktorou vášmu telu doprajete potrebné vitamíny a ochranu, je aj konzumáciu sušených brusníc. Výhodou je, že sušenie im nijako neuberá na kvalite a svojimi pozitívnymi účinkami na zdravie takmer vôbec nezaostávajú za čerstvými brusnicami. Kúpite ich v ktoromkoľvek obchode s potravinami a okrem toho ich ľahko a prirodzene zakomponujete nielen do raňajok, ale aj do rôznych iných jedál či koláčov. Pred konzumáciou je dobré ponoriť ich na 15 minút do vlažnej vody, vďaka čomu budú nielen mäkšie, ale tiež lepšie uvoľnia svoju sladko-kyslú chuť.
Chutnou formou výživných raňajok, ktoré môžu byť postavené práve na brusniciach, je aj smoothie. Ideálnou formou raňajok je najmä počas pracovného týždňa, pretože si na ňom môžeme pochutnať hoci aj cestou do práce. Na prípravu vám bude stačiť 5 minút, takže sa nemusíte báť, že si kvôli nemu budete musieť odkrojiť z ranného spánku.
Na prípravu brusnicového smoothie budeme potrebovať: 1 šálku čerstvých, mrazených alebo sušených brusníc, 1 ošúpané a nakrájané jablko, ½ šálky mlieka podľa vlastného výberu, ½ šálky vody a ½ čajovej lyžičky mletej škorice. Všetko spolu dôkladne zmixujeme, a chutné, výživné raňajky sú na svete!
Brusnicová šťava dokonale vyladí aj letné drinky, ktoré si môžete pripraviť v alkoholickej alebo nealkoholickej verzii. Inšpirujte sa našimi osviežujúcimi receptami na Cosmopolitan by Bobule (ALKO) alebo Bobuľové lesné osvieženie B&L&O (NEALKO) a ohúrte svojich hostí originálnymi nápojmi, ktoré sú navyše nabité vitamínmi!
Brusnica je mimoriadne zdravá, preto by sme ju mali dopriať nielen sebe, ale aj našim deťom, ktorým dokáže uľaviť napríklad v boji proti nepríjemným vyrážkam. Perfektnou formou, v akej ju môžu deti konzumovať, je napríklad brusnicové pyré. Nie každý však brusnice pestuje doma na záhrade, preto by jeho domáca príprava mohla byť trochu komplikovaná. Siahnuť však môžete po 100 % BIO ovocnom pyré BUBKO, v ktorom sú zachované všetky vitamíny a zdraviu prospešné látky v organickej (bio) kvalite. Pre deti je vhodný ako doplnok stravy, na doplnenie ovocia či ako náhrada desiatového alebo olovrantového jedla.
Mnohí si z detstva pamätáme, ako z ovocia, ktoré nám dozrelo na záhrade počas leta, urobila babka sladký džem, na ktorom sme si s radosťou pochutnávali aj počas zimných mesiacov. Je vhodný najmä na raňajky, vo veľkom sa však používa aj ako súčasť rôznych jedál a omáčok. Aj džem je teda jednou z foriem, v akej môžeme brusnice prijímať úplne prirodzeným spôsobom. Ak nemáte dostatok brusníc na to, aby ste si ho uvarili doma, určite siahnite po 100 % BIO brusnicovom ovocnom džeme, ktorého jeden 200 g pohárik v sebe ukrýva až 124 g brusníc a 1 040 g jabĺk. Žiadne konzervanty či umelé látky, len čistá BIO kvalita slovenského ovocia.
Okrem pevnej formy môžeme brusnice prijímať aj vo forme štiav a džúsov a dopĺňať tak nimi náš pravidelný pitný režim. Dobrým príkladom je aj 100 % BIO ovocná šťava JABLKO – BRUSNICA, ktorá je vyrobená výhradne z čistého ovocia, nie z umelých koncentrátov.
Ak si chcete živiny obsiahnuté v brusnici dopriať vo forme ozajstnej vitamínovej bomby, potom rozhodne siahnite po 100 % organickej brusnicovej šťave. Vyrobená je výhradne z čistého ovocia brusnice pravej, bez pridania umelých konzervantov či koncentrátov. Zloženie organickej šťavy je koncentrované a už 10 ml dokáže pokryť potrebný denný príjem brusnicových plodov. Okrem toho je možné riediť organickú šťavu s vodou, čím dostanete osviežujúco kyslastý drink vhodný na doplnenie pitného režimu.
Ak chcete chrániť svoje zdravie a dopriať telu dostatok prevencie voči nástrahám z okolia, mali by ste brusnicu prestať vnímať len ako liek proti zápalu močových ciest. Konzumujte ju každý deň a nie až potom, keď na to budete mať vážny dôvod. Nezabúdajte, že prevencia je vždy účinnejšia, a v tomto prípade hlavne menej bolestivá, než samotná liečba.