Jesenná prechádzka za bobuľami

Rakytník u nás nemá až taký prirodzený výskyt ako čučoriedka či brusnica, ktorých bobule bežne nájdete pri potulkách lesmi. Pri zbere rátajte aj s ich špecifikami: rakytník sa ťažšie oddeľuje od kríka, čučoriedka vás vie domodra zafarbiť a brusnica musí byť pri trhaní sýtočervená, inak bude chuť veľmi horká.

Voľne rastúci rakytník sa u nás vyskytuje len ojedinele

Rakytník rešetliakový pochádza z Ázie a severnej Európy. V krajinách ako Rusko, Mongolsko alebo Čína, rastie prirodzene vo veľkých porastoch a bežne naňho narazíte kdekoľvek v prírode. Ak by ste chceli  nájsť tieto zdravé oranžové bobule na Slovensku mimo sadov a záhrad, bude to náročnejšia misia. Rakytník – pôvodom „priekopnícka“ rastlina –  sa uchytí tam, kde je pôda holá, napr. po zosuvoch či povodniach. Na Slovensku sa môže nachádzať na náplavách a štrkových pieskoviskách, napr. pozdĺž veľkých riek ako je Dunaj. Akonáhle sa začne prostredie meniť na úrodnejšie, rakytník prehrá boj o priestor. Väčšina slovenskej krajiny je pokrytá poľami, lúkami alebo lesmi, kde ho ľahko vytláčajú iné rýchlo rastúce dreviny a kry. Či už ho zbierate v prírode alebo doma na záhrade, dajte pozor na tŕnité vetvičky, rovnako aj ťažšie oberanie plodov z kríku. Niektorí pestovatelia odporúčajú zbierať plody až po prvých mrazoch, vtedy sa ľahšie oddeľujú od konárikov.

Čučoriedka z prírody chutí inak

Možno vás prekvapí fakt, že lesná čučoriedka má od tej záhradnej, čo sa týka výzoru a chuti, ďaleko. Čučoriedka rastie voľne v prírode hlavne vo vyšších polohách (nad 800 m n. m.) a na kyslých pôdach v ihličnatých lesoch. Jej plody sú oproti tým, čo sa pestujú, menšie a zafarbené do tmavomodra až čierna. Obsahuje viac antokyánov a polyfenolov než väčšina šľachtených odrôd a jej chuť je aj preto viac aromatická a nie až taká sladká, ako čakáte. Zber lesných čučoriedok je pracný. Rastú nízko, bobule sú drobné a musia sa zbierať ručne. V niektorých krajinách sa používajú aj špeciálne hrebene na zber, ale tie môžu poškodiť rastliny, preto sú často zakázané. Ak ju zbierate na potulkách v prírode spolu s deťmi, čakajte, že pri jej ochutnávaní budú celé ,,od nej“. Intenzívne farbí ústa, jazyk. Oblečenie nie je výnimkou, v minulosti sa lesné čučoriedky dokonca účelovo využívali na farbenie textilu do fialových a modrých odtieňov. Plody sa rýchlo kazia, preto spravíte najlepšie. keď ich hneď spracujete alebo zamrazíte.

Lesná brusnica vydrží aj mráz

Podobne ako čučoriedka, aj brusnica má veľa odrôd. V Amerike sa brusnice tešia veľkej popularite a sú neodmysliteľnou súčasťou pokrmov na ich významné sviatky. Ich najbežnejšiu odrodu ,,cranberry“ pestujú na rozsiahlych plantážach. Tieto plody sú vzrastovo veľké a u nás ich bežne nájdete v obchodoch hlavne v podobe sušené ovocia alebo ako prísadu do džúsov či v koláčoch. Bobuľa našej domácej brusnice nie je taká veľká, ale zato zrelý plod sýtočervenej farby chutí veľmi intenzívne, kyslo až trpko-horkasto. Práve kvôli tomu sa brusnice väčšinou nejedia čerstvé, ale po zbere sa spracúvajú do podoby džemov, kompótov a štiav. Brusnice ako prírodné antiseptikum, sa veľa využívajú aj v prírodnom liečiteľstve, keďže obsahujú látky, ktoré zabraňujú usádzaniu baktérií v močových cestách. Dobre sa skladujú – vydržia aj celé mesiace v chladnom prostredí, pretože obsahujú prirodzené konzervačné látky ako kyselinu benzoovú.

Jeseň je ideálnym časom na zber bobúľ rakytníka, či brusníc. Čučoriedky v lese nájdete najmä počas prázdnin, na záhrade možno aj neskôr. V období od konca augusta až do októbra by ich už plody mali byť dostatočne zrelé a pripravené na zozbieranie. Porozmýšľajte, ako ich uskladniť, popr. spracovať. Ak neviete, čo spraviť napríklad s rakytníkom, prečítajte si 6 perfektných tipov, ako doma zužitkovať rakytník. Či už ich pestujete alebo ste na nich natrafili voľne v prírode, ich zdravé účinky si zaslúžia byť tu pre vás počas celého roka.